osoby a obsadenie

. strom života phb

v útulnom prostredí drevenej krčmičky u ema nedbanlivo zahádzanej betónom stoja za mikrofónmi členovia podkultovej kántri kapely my za to nemôžeme. píše sa rok 2003, je jar. v hľadisku sa usádza zatiaľ neznámy terajší kapelník a znaleckým okom sa díva na proporcie hudobníkov. vidí tam muža. vyradí ho a takisto vyradí aj osobu, ktorá k nemu podľa zlovestných pohľadov patrí. ostávajú speváčka a basgitaristka. obe jednohlasne prijaté do novej kapely, aj keď zatiaľ neoslovené. kapelníkovmu bystrému oku uniklo, že obe predvádzajúce ženy si hneď a zaraz, skrátene hneďas povšimli prišelca, ktorý akoby im z metalového hniezda vypadol. výrazne totiž vyčnieval z davu fanúšikov (menovite tlstý arpád a papuľa joži) predstieraním, že je jeho súčasťou. budúci kapelník si práve v tej chvíli uvedomil, že potrebuje viac než dobrých hudobníkov, pretože menej je niekedy viac.

2003

v júli a v auguste koncertuje nová trojica prevažne po opustených mestských kútoch, bránach a nábrežiach. všímajú si ju pouliční hltači ohňa, predavači kožených remencov, žongléri, bezdomovci, metalisti, študenti a mafiáni. trojica natoľko podľahne nepodloženým chválam, až sa rozhodne vstúpiť do nahrávacieho štúdia a vyprodukovať 12 minút vlastnej tvorby. priamo v štúdiu sa trio rozrastie na kvarteto. novým členom kapely je vlastný syn zvukového režiséra a ujíma sa celej skupiny hudobných nástrojov zvaných perkusie. v týchto dňoch sa udatná družina začne označovať neskôr tak povestným názvom.

úspech nahrávky je prekvapivý. všetci členovia o niekoľko centimetrov podrastú a pustia sa v rôznych kombináciách do húževnatého koncertovania. po opadnutí prvej vlny eufórie sa kapela po druhýkrát zatvára v priestoroch nahrávacieho štúdia a pridáva k pôvodným piatim piesňam ďalších päť. na svete je lp demo s názvom touto cestou kráčal ybaboch a spolu s bohapustým rozširovaním tohto diela vzniká nový umelecko-filozofický smer zvaný patetizmus. rady jeho stúpencov a rady fanúšikov phb sa nerovnakým premenlivým tempom rýchlo rozrastajú.

2004

v decembri, po lete nabitom koncertami koncertami na pódiách pod slnkom i pod zemou, z kapely odchádza akordeonistka a basgitaristka katka. pozostalí členovia však neváhajú a rozhadzujú siete, do ktorých sa onedlho chytia stano a soňa. navyše, z pekusionistu juliána sa pozvoľne stáva aj bubeník. zvuk kapely sa utešene rozkošatí a z jara 2005 už smelo valcuje verných i neverných poslucháčov, a tiež, neraz úspešne, členov výberových komisií na letné festivaly.

2005

na jeseň roku sa kapela opäť odhodláva vstúpiť do štúdia a šplechnúť daľšiu patetickú škvrnu na čistú stánku kroniky folkovej alternatívy. v októbri však skupinu opúšťa akordeonistka soňa, no na jej miesto sa zanedlho vracia katka a pätica pokračuje v presekávaní si svojej cestičky hudobným krovím.

2006

do skúšobne hrdo vešiame ocenenie laureát lodenice. keďže sa osoby a obsadenie ustálili, obmenili sme čiastočne aspoň inventár, ako nástojový, tak i technický. ustálil sa i zasadací poriadok na pódiu a v aute. oboje sú nám už sem-tam tesné, čo však utužuje kapelný kolektív podobne ako popíjanie kakaa z jednej krabice. nové skladby nechávame postáť v teple koncertov a číhame na okamih, kedy budú zrelé na nahrávanie.

2007

do skúšobne si ešte hrdšie vešiame ocenenie laureát strunobrania 2007. aby sa nám v juliánovom podzemí, ktoré nám dobrovoľne ponúkol na skúšanie, nehromadili trofeje, pokorne prijímame rozhodnutie menej koncertovať a skúsiť zase niečo nahrať.

2008

výsledkom je čisto nové ligotavé cd s názvom naoko a krst v zrkadlovom háji s krstnou mamou soňou horňákovou. lentilky, ktorými soňa naše cd výdatne posýpala, sa vďaka stančimu podarilo všetky do jednej zachrániť. Po niekoľkých koncertoch a festivalových vystúpeniach, na ktorých odzneli nové skladby z juliánovho pera, nás začínajú zhrýzať pochybnosti o vlastnom žánrovom zaradení. pokúšame sa ich rozptýliť prihláškou do celoslovenskej súťaže nové tváre slovenského jazzu. porota nás vyberá medzi 10 semifinalistov, v záverečnom súboji však nezískavame žiadnu cenu. vraciame sa k folku a ďalej poškuľujeme po jazze.

2009

v auguste na pozvanie brnenského rádia proglas účinkujeme na zabehnutom českom festivale mohelnický dostavník, v októbri zase na celoslovenskej folkovej prehliadke folk martin. za zmienku stojí aj účasť v československej súťaži poetická písnička, tiež sa dostávame do pražského finále bez získania ceny. ku koncu roka od nás opäť odchádza katka. je nám smutno.

2010

pokus o vystúpenie vo štvorici nedopadá dobre a tak začíname seriózny hon na nového člena. v našich osídlach sa koncom mája ocitajú hneď dvaja muzikanti, klávesák (mimochodom vyštudovaný bubeník) janko hergott ze svätého jura a huslistka a speváčka zuzka cenkerová (mimochodom vyštudovaná huslistka a hudobná vedkyňa, taktiež členka kapiel shady, cafe edit a keltieg). prvý pokus o koncert v novej zostave prebehol v dk lúky a nedopadol zle. ďalšie vystúpenia potvdzujú hodnotu novej zostavy. máme radosť.

2011

v kuloároch a čajovniach začali kolovať prvé nesmelé chýry o ďalšom štúdiovom počine. žeby?


na záver snáď niekoľko prianí do budúcnosti: nech opustené mestské kúty, brány a nábrežia nevymrú. nech vydavateľstvá šetria na dojných kravách a nie na otáznikoch. nech patetizmus navždy zvíťazí!

mário




mario zuzka stanči
janci julian laura




späť na úvodnú stránku